Zbytky myšlienok, poviedky a podobné zbytočnosti...

006 - Vieš, Jude

Vieš, Jude, mám chuť sa vracať. Dozadu, do minulosti, ako to dievča v The Girl Who Leapt Through Time, Ashton Kutcher z Butterfly Effect, britská skupinka skrachovancov tvoriaca F.A.Q. About the Time Travel. Chcem ísť späť, neriešiť voľby do národnej rady ani pracovný vzťah s profesorom gnozeológie, visieť z divej jablone a báť sa stáť pevne nohami na zemi niekde na kraji anonymného sídliska v srdci kvitnúceho malomesta. Detské ihrisko. Fúkla si do čerstvo odtrhnutej púpavy a ja som videl roj parašutistov, akoby sa naši starí otcovia opäť raz hrali na partizánov a Nemcov tesne po vojne. Výbuchy úprimných myšlienok, diskotéky bez chlastu, piatky bez nocí. Desí, aj zahrieva. Zvláštny pocit. Teraz je leto desať rokov neskôr a Ty zase raz hráš na môj mechanický klavír...

Je rozladený. Teda, som rozladený. Mám pocit, že Kurt sa nemýlil a realita sa stáva príliš absurdnou. Mám známych. Veľa známych. Sú to také malé tváre, vídam ich na stránke ktorá hýri informáciami o mojom živote. Vedia o všetkom nič, vedia o ničom všetko. Majú zrkadlovky a krásne fotky a FullHD monitory a 3D kino a aj tak vymieňajú svety farieb za svet čiernobielej. Ideológia sa opäť stala bezpodmienečnou súčasťou sady na prežitie v betónových džungliach. A potom príde Brievik a všetkým je zrazu ľúto všetko. Taká fraška. Celoročná.

Vieš, Jude, nepíšem, pretože chcem. Píšem, pretože musím. Pretože mám pocit, že by sa moja duša mohla v priebehu milisekundy rozpadnúť na tisíce malých kúskov, ktoré by nakŕmili supy v mojom okolí. Je to strašidelné, ako Traja pátrači, určite si ich čítala. Boli sme vystrašení, lebo sme nevedeli, že strašidlá neexistujú. Ani marihuana neexistuje. Dozvedel som sa to pred dvomi mesiacmi, sedel vedľa mňa blues-rocker a slnko zapadalo a ty si to nevidela.

Cítil som sa ako ten Kerouac, keď ho opúšťali všetky dievčatá ktoré miloval a ja som to citoval v prejave ukončujúc strednú a všetkým to prišlo výstredné a alternatívne a frikulín, aj keď pravdepodobne nikdy nepochopia, ako to myslel v tom mojom čudesnom svete, lebo ich duše žijú v roku 2011 a ja som sa evidentne zastavil niekedy dávno predtým. Preto sú v mojich vetách samé čiarky, žiadne odrážky, žiadne tučné písmo, žiadne zoznamy, life-hackerom sa to asi ťažko číta, TLDR. Too long to read. Odpovedám IFHTGFU. It's funny how things get fucked up.

Vieš, Jude, nostalgiu kedysi považovali za duševnú chorobu. Bez nostalgie by neexistoval pokrok. Pokrok ju živí, pokrok existuje len za cenu, že ma prepadnú jej slizké chápadlá. Jude, je to divnejšie než Lennonov svet s Yoko. Občas mám pocit, že Yoko napísala Kto chytá v žite. Občas mám pocit, že ty si napísala Kto chytá v žite. Občas mám pocit, že som Geralt z Rivie a Sapowski je reinkarnácia Salingera.

Jude, odchádzam. Jude, za tri hodiny mi ide vlak.

Jude, vysvetlíš mi, prečo kurva ideš za mnou?

Jude? Vidíme sa v tom dave.

kecy, august 2011