Zbytky myšlienok, poviedky a podobné zbytočnosti...
005 - Skúsiť
Môžeš to skúsiť, žiť. Vidieť, kočík na popraskanej asfaltovej ceste v strede Malej Prahy, nezateplenú novostavbu v ktorej múroch sú pochované, okrem sŕdc čiernych robotníkov, sny. Esenciu, zla a krásy v sklenenej vitríne s oceneniami základnej školy, decká na chodbách v papučiach a džínsoch Kenvelo, všetko kúpené z peňazí vyrobených, zo smoly. Nedorozumenie, keď sa zvuk opätkov rozlieha po vstupnej hale prokuratúry, lebo pani v stredných rokoch má nové topánky, a niekde vybuchla časovaná bomba, osudová. Oponovať, šťastnému páriku v rebelantských rokoch na lavičke v parku, city sú zlé a drogy dobré a aj tak, nebudete vládať niesť tú ťarchu, slov. Môžeš to skúsiť, mať. Televízor, každé ráno program pre nedočkavých a počasie od SHMÚ, aby ťa náhodou po ceste do práce nejeblo, z byrokracie v štátnej sfére a mrakov, na oblohe. Dievča, zo strednej plné elánu entuziazmu energie exhaltovanosti, pretiahneš všetky štyri a potom aj ju, ráno bude krásne a všetko také, márne. Gramofón, pretože Beatles pretože Led Zeppelin pretože Ramones pretože Frankie Lymon, pretože hudba pretože emócie pretože stereo pretože piatok, pretože Brandon Flowers pretože dôvody bývajú, neznáme. Epilepsiu, bliká každý bliká reklama na billboarde je taká lesklá a bliká, cenovky na regáloch v Tescu blikajú chcú ti niečo povedať, vedia všetko vedia kto zabil Johnnyho, nádej. Môžeš to skúsiť, tvoriť. Prácu, úlohu esej literárny útvar na hodinu literatúry naplnenej litrami hlúpostí, spomenúť krik a úzkosť a Murakamiho samovraždy v autách, pot na krku velikána Gatsbyho keď, ľúbil. Masu, hltať letáky so zlacneným tovarom v nákupnom centre plnom otáčacích dvier, točia sa točia sa ako život sám opakuje sa dookola, sto rokov samoty bez Gabriela bez, múdrosti. Deviáciu, odchýlku ktorú každý deň pozoruje teta na váhe počíta ju na gramy, zhodila 100 a konečne je ľahšie posraté svedomie, pribrala 200 usadí sa to v hlave nohami stále, uteká. Elitu, objednať si argentínskeho býčka v El Gaucho a skôr než príde, utopiť žiaľ jeho matky, kravy niekde v pampe, v poháriku jednosladovej whiskey, z vysočiny. Môžeš to skúsiť, hľadať. Zmysel, primetimeových seriálov plných narážok vieš sa s tými hercami stotožniť, ty si on a on je ty a jedna duša až kým nepríde reklama, prepína ti pred prepnutím čo ak je to celé, pravda. Prameň, liečivých fráz z úst študentky nejakej hlúpej špecializácie na FF, antropologickej zlátaniny antropológia vznikom poprela samú seba, ako ona keď ho odmietla zobrať, do úst. Pohyb, je všade a pritom všetko stojí autá sa zoradili vytvorili symbol, kvet púpava postupne odchádzajú späť do víru sveta, vesmír ich chápe necháva vodičom priestor, nadávať. Seba, v jednom z riadkov na zažltnutých stránkach učebnice ontológie, v spevníku chlapčenského zboru čo zanikol lebo zomrel vrátnik, a kto iný by v kostole dvíhal, závoru. Môžeš to skúsiť, kričať: Bohovia! Zľutujte sa nad Neilom Gaimanom! Nechcel vás uraziť! Vodcovia! Vyzraďte tajomstvá národov! Chcem pokojne spať! Učitelia! Strčte si osnovy o láske do zadku! Som Darko 21. storočia! Oidipus! Stokrát pôjdeme do pekla! Milovať je povinnosť! Šialenstvo! Šialenstvo! Všetci sú šialení! Elégia! Elégia! Všetci plačú! Odísť! Odísť! Všetci na palubu! Noe! Noe! Kde mám druhú časť svojho páru?
prúd slov, február 2011