Zbytky myšlienok, poviedky a podobné zbytočnosti...

002 - Môj svet

Stará budova jazykovej školy vrhá tieň na autami zaplnený priestor pred budovou gymnázia. Prvorepubliková stavba má v tehlách vryté pomiešané posolstvo troch štátov, desiatok politikov, mysliteľov, tyranov, potomkov Gottwalda aj Slánskeho, Horákovej aj Palacha. Po tom vydláždenom chodníku pred ňou sa každý deň vlečú nohy niekoľkých stovák študentov, aby starostlivo vydupali odkaz súčasnej generácie do pogumovanej podlahy a naplnili tak svoju povinnosť voči každému mysliteľnému chlebodarcovi.

Chodby sú prázdne, ešte je skoro. Na stenách ticho visia obrazy historických osobností bez osobnosti a propagačné materiály snáď každého zúfalého pokusu umravniť mládež priemerného postkomunistického malomesta. O pár desiatok minút sa drevené lavičky pritlačené k okrajom koridorov zaplnia túžbami po vedomostiach a spolužiakoch, zdieľaní úloh aj pocitov v smiešne vyzerajúcej špirále paradoxov. Brunetka na vysokých opätkoch pri dverách do učebne číslo 23 bude 45 minút trpieť nepochopenou matematikou a vzápätí nepochopením Maťovho tiku baliť každý piatok inú. Zajtra sa to bude opakovať, predmet vystrieda predmet a chlapec chlapca.

Niektorí kantori už sedia v zborovni, sŕkajú zo šálky instatnú kávú, viac či menej povznesení nad nadchádzajúcim dňom riešia najnovší románik zo 4.C, ktorý istotne vyprchá skôr ako aróma zŕn z Jávy a ideály ich mladších ja pri nástupe na pedagogickú fakultu. Profesorka biológie bez obáv prefotí posledné materiály pre žiakov na ďalšiu hodinu, riaditeľ je na služobke. Keby zaprášená vlajka Sovietskeho zväzu ležiaca v sklade o miestnosť ďalej vedela prejaviť emócie, hurónskym smiechom by doprevádzala každý netradične ťažký pokus využiť nejaké eurá zo školského rozpočtu.

Uniformita miestností s úplne identitcky pôsobiacim vybavením a rozložením je pre všetkých už len nepriamo vnímaný jav, hádam budúci rok kúpia na lavice inú farbu. Téma hodiny dejepisu je ironickejšia než väčšina poznámok na prázdnych stranách žiackych zošitov - Nežná revolúcia. Zo zadných radov sa ozývajú hlasy, vraj celá udalosť bola len dielom ŠtB, obsah osnov ich však nemilosrdne umlčí. Ručička na nástenných hodinách sa vo víre faktov a rokov hýbe ešte pomalšie ako zvyčajne. Zvonček prináša vyslobodenie a zároveň správu na poslednú chvíľu - písomka.

Zástup detí nadšených a rozčarovaných zároveň sa presúva k východu, aspoň tak to vníma starý školník opretý o jednu z vitrín vo vestibule. Bol svedkom zisku všetkých ocenení a medailí, ktoré sú vystavené za ním, pýcha vedenia školy, oporný bod informácií pre uchádzačov na webových stránkach. V dobe, kedy je honba za vzdelaním spoločenskou povinnosťou najvyššieho stupňa, sú rodičia ľahkou korisťou. Šedivý pán sa usmeje. Nedokončil ani strednú.

sloh, december 2010