Zbytky myšlienok, poviedky a podobné zbytočnosti...
001 - Pár barov o domoch
Stojím.
Stojím na bare a hľadím do dvojitej tequilly. Zlatý nápoj. Myšlienky v hlave sú zvírené ako piesok na talianskej pláži po prudkej letnej búrke. Vnímam svet mimo môjho tela. Okolo sa hrnú ľudia. Masa tiel, tupé pohľady a narážky, vidím výbuchy smiechu a počujem okázalé serenády. Chcú byť bližšie, všetci chceme byť bližšie. Raz v týždni to nie je kariéra, raz v týždni to bude iné. Spoločenská zmluva s diablom.
Rátam fľaše. Nekonečné zásoby koncentrovanej zmesy extázy a sebaľútosti. Prichádzajú postupne, stvoritelia hyperbôl a zlodeji ilúzií. Pracujem na princípe zotrvačnosti a blízkosti bankomatu.
Prichádza Richard. Nadáva na svet a prirovnáva sa k umlčanému svedkovi nevideného zo Sokratovej jaskyne. Prijebaný intelektuál. Toto je Sokratova jaskyňa a všetci sledujeme tiene niekoho iného. Potrebujeme vedieť, kam majú namierené, s ktorými tieňmi sa dotýkajú a čo vlastne chcú. Niekedy stíhame aj viac obrysov naraz. Objednám mu škótsku s kolou, občas by sa mohol ulakomiť na svoje trápenia.
V hlave držím svoj vlastný zoznam dekadentných cieľov. Zjavujú sa mi pred očami keď kráčam tmavým mestom a zase raz narazím na ten dom. Neviem kde presne je a ako presne vyzerá, ale so železnou pravidelnosťou v jeho oknách vidím anjela v ľudskom tele. Deja vu v podobe návratu do doby, kedy som vídal ľudí v anjelských telách.
Pred vchodovými dverami je na stene panel plný zvončekov a mien, ktoré mi nič nehovoria. Nech už zazvoním na ktorýkoľvek, vždy sa ozve ten istý hlas. Akási záhadná sila ma núti si ho asociovať s neznámou tvárou, ktorá sa na mňa vždy mračí z okna.
Večery v znamení plytkých konverzácií sa v tom okamihu menia na zdánlivo náhodnú súhru duší. Dokázal by som pri tom zhrdzavenom reproduktore tráviť hodiny a spalovať všetku energiu, ktorá mi po týždni ostala, túžbou dostať sa ku kľúčom od toho vchodu. Sú neustále na dosah. Aspoň kým dom opäť nezmizne a ja nenájdem seba samého stáť nohami vo vypustenej fontáne malého parku na kraji mesta.
úvahopoviedka, január 2011